K noseniu ma priviedla Carol a ja jej za to nesmierne ďakujem.
Keď som bola ešte tehotná, tak som o nosení vôbec netušila (!!!) a pravdu povediac v mojom širokom okolí som mala vtedy iba jednu známu, ktorá naozaj aktívne nosí (nikdy nepoužila kočík), čiže moje vedomosti o nosení boli nulové.
S M. sme kúpili pre Carolinku krásny kočík, pre istotu hneď trojkombináciu unisex farby (aby sme zúročili dosť drahú investíciu) a všetkým sme ho pyšne ukazovali. Ešte dodnes sa musím pousmiať nad tým, ako sme sa pri rodinnom obede podozrivo vyparili, aby sme o pár minút dotiahli do jedálne kočík, plus všetky jeho príslušenstvá. Španielska rodina nad tým všetkým híkala a ochkala. To isté sa zopakovalo na skype s mojou rodinou (Carol je vôbec úplne prvé vnúča na oboch stranách rodiny, takže ochkanie a híkanie bolo naozaj intenzívne) :-D
A potom sa narodila Carolinka. Dievča s názorom, ako ju zvyknem volať (s mojím nekonečným rešpektom, lebo mať vlastný názor je dôležité a nebáť sa ho vysloviť je ešte dôležitejšie!). V kočíku vydržala presne pár sekúnd: ako náhle sa ho dotkla akoukoľvek časťou tela, plakala.
Zlé jazyky mi radili, že ju musím na kočík naučiť, že ju ten plač raz prejde. Ja naozaj neviem ako vy, ale ja som nikdy nebola schopná nechať ju len tak plakať. Vždy to bolo proti môjmu vnútornému presvedčeniu o správnosti veci. Tým samozrejme nemyslím situácie, keď plače, lebo sa chce hrať s alkalickými baterkami, lúhom, etc. a ja jej to nechcem dovoliť. Máme stanovené jasné pravidlá, lebo tie sú dôležité. Hovorím o nechaní bábätka vyplakať sa v kočíku alebo v postieľke, aby sa naučilo samostatnosti. Ale aby som neodbiehala od témy..
Prvý mesiac Carolinkinho života som chodila von ešte s kočíkom v nádeji, že ho vezme na milosť. K tomu si predstavte horúce (naozaj veľmi horúce) a vlhké španielske leto. A k tomu pes, ktorý prvé mesiace strašne žiarlil a odmietal ma poslúchať (a to je Tora ten najlepší pes na svete!). A aby toho nebolo málo, tak španielske bábätká nemôžu ísť prvý polrok (!) na priame slnko a ani sa natierať opaľovacími krémami. Čiže po asi piatich minútach idylickej prechádzky som funela tlačiac kočík v jednej ruke, dieťa v druhej ruke a kričiac na psa, ktorý ma mal na háku. Kto nezažil, nepochopí.. :-)
Vtedy som si povedala, že musí existovať niečo, čím by som si mohla Carol priviazať k telu tak, aby cítila moju blízkosť a aby som ja mala voľné ruky. Ono totiž moje začiatky nekončia pri prechádzkach.. M. mi nechával na stole pripravené raňajky, vodu vo fľaši, pretože s Carol na rukách som si nemohla ani chlieb odkrojiť (a hlad býva v začiatkoch kojenia vlčí) o varení a upratovaní nehovoriac. Zlatá svokra a manžel, čo mi pomohli, keď bolo treba!!!
Carol mala akurát slovenské meniny a ja som hodila do googlu nosenie detí (v tom čase moja španielska slovná zásoba z oblasti nosenia značne pokrivkávala) a ono mi vyskočilo, že necelých osem kilometrov od nášho domu je kamenný obchod s potrebami na nosenie! Juchuu! Strašne som sa potešila a hneď som si objednala elastickú šatku, lebo to vyzeralo celkom jednoducho.
Ešte v ten deň mi dorazila šatka priamo domov (dnes už moja kamarátka, majiteľka obchodu, mala cestu okolo) a vysvetlila mi ako sa uväzuje...a zachránila ma... Carolinka spala v šatke ako zabitá (dovtedy spala iba na rukách, alebo na prsníku) a ja som mala voľné ruky! Zrazu som mohla variť, upratovať, venčiť...ale hlavne cítiť sa ako superwoman, lebo som mala schopnosť uspať svoje dieťa bez námahy, dať mu pocit bezpečia, lásky a všetkého čo sa jej v kočíku nedostávalo.
S manželom sa nám otvoril nový svet, šatiek, nosičov, ring slingov rôznych farieb, dĺžok a zloženia. Kočík sme odvtedy nepoužili a ani si neviem predstaviť s ním niekde ísť. Carolinku si vždy šupneme do nosiča, alebo do šatky, zbalíme ruksak a máme nielen voľné ruky, ale všade sa dostaneme úplne bez problémov.
Jediná vec, pred ktorou ma žiaľ nikto nevaroval je tá, že nosenie je prudko návykové!!! Šatiek a nosičov je neskutočné množstvo, takže sa pri kupovaní nových prírastkov musím veľmi krotiť :-D
A ako je to u vás, nosíte? Ako ste sa k noseniu dostali?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára