Dnes vám chcem napísať čo ma hrozne štve. Je toho viac, takže o tom budem postupne písať v samostatných (super krátkych) postoch :-)
Hrozne ma štve, keď Carol volajú malá: Čo robí malá? Čo jedáva malá? Dávaš malú do škôlky? Do kedy malá spala?
Prečo deti nevoláme ich vlastným menom? A prečo dospelých áno?
Predstavte si, že by som mojich kolegov, alebo rodinu, namiesto ich vlastných mien volala prídavným menom: Už prišla kučeravá? Čo ti povedal vysoký? Kam ideš dnes večer so štíhlym? Odpísal ti už opálený?
Znie to divne, však? Tak prečo tak voláme naše deti?
utorok 16. februára 2016
štvrtok 11. februára 2016
Daj mi pusinku.
Dnes nasleduje ďalší z rady super krátkych postov o tom, čo ma štve.
Hrozne ma štve, keď si od Carol niekto pýta pusinku. Neviem ako u vás, ale tu v Španielsku je to normálne. Mojej kamoške Tereze sa to pravidelne stáva v pekárni. Príde, pozdraví, povie čo potrebuje a pani za pultom si vypýta od jej syna pusinku, aby im na oplátku dala do tašky čerstvý chlieb.
Od Carol si takto pýtala pusinku jedna moja známa: daj mi pusinku a ja ti dám jablko. Inokedy na narodeninovej oslave si od nej pýtala pusinku moja kamarátka (pusinku za chipsy!!!, to je ale zase na téma na iný článok..). A nestalo sa to ani prvý a ani poslednýkrát, to viem určite. Nabudúce to bude iná situácia s inou známou/známym :-( Najhoršie je, keď si pusinku pýtajú rodinný príslušníci. Možno som divná, ale aj to ma štve. Vždy si totiž spomeniem na to, že keď som bola dieťa a niekto si odo mňa pýtal pusinku, tak ma to privádzalo do rozpakov. Nehovoriac o tom, že červený rúž od "storočnej" tety, ktorá mi dala pusinku na oplátku sa mi vždy otlačil na líce, čo je podľa mňa vrchol nechutnosti doteraz.. Horšia je snáď už len predstava pusinky od narúžovaje tety s rúžom odtlačeným na zuboch..no fuj..
Pusinky sa nepýtajú. Pusinky sa rozdávajú. A ak už nejakú pusinku Carol "musí" dať, tak rozhodne posiela vzdušný bozk.
Pre deti je prejavovanie citov naozaj intímnou záležitosťou a rozhodne by sme ich nemali nútiť k fyzickému kontaktu, pokiaľ o to neprejavia záujem dobrovoľne, pretože im tým ukazujeme, že pusinku musia dať aj keď nechcú a to sa mi zdá ako nebezpečná vec. Rozhodne chcem moju dcéru učiť, že bozkávanie a vlastne akýkoľvek fyzický kontakt je v poriadku len vtedy, ak ho chcú obidve strany.
Hrozne ma štve, keď si od Carol niekto pýta pusinku. Neviem ako u vás, ale tu v Španielsku je to normálne. Mojej kamoške Tereze sa to pravidelne stáva v pekárni. Príde, pozdraví, povie čo potrebuje a pani za pultom si vypýta od jej syna pusinku, aby im na oplátku dala do tašky čerstvý chlieb.
Od Carol si takto pýtala pusinku jedna moja známa: daj mi pusinku a ja ti dám jablko. Inokedy na narodeninovej oslave si od nej pýtala pusinku moja kamarátka (pusinku za chipsy!!!, to je ale zase na téma na iný článok..). A nestalo sa to ani prvý a ani poslednýkrát, to viem určite. Nabudúce to bude iná situácia s inou známou/známym :-( Najhoršie je, keď si pusinku pýtajú rodinný príslušníci. Možno som divná, ale aj to ma štve. Vždy si totiž spomeniem na to, že keď som bola dieťa a niekto si odo mňa pýtal pusinku, tak ma to privádzalo do rozpakov. Nehovoriac o tom, že červený rúž od "storočnej" tety, ktorá mi dala pusinku na oplátku sa mi vždy otlačil na líce, čo je podľa mňa vrchol nechutnosti doteraz.. Horšia je snáď už len predstava pusinky od narúžovaje tety s rúžom odtlačeným na zuboch..no fuj..
Pusinky sa nepýtajú. Pusinky sa rozdávajú. A ak už nejakú pusinku Carol "musí" dať, tak rozhodne posiela vzdušný bozk.
Pre deti je prejavovanie citov naozaj intímnou záležitosťou a rozhodne by sme ich nemali nútiť k fyzickému kontaktu, pokiaľ o to neprejavia záujem dobrovoľne, pretože im tým ukazujeme, že pusinku musia dať aj keď nechcú a to sa mi zdá ako nebezpečná vec. Rozhodne chcem moju dcéru učiť, že bozkávanie a vlastne akýkoľvek fyzický kontakt je v poriadku len vtedy, ak ho chcú obidve strany.
utorok 9. februára 2016
Radšej malú jazvičku ako týždeň sedieť na nafukovacom kolese.
Tento post je venovaný mojej známej, ktorá zvažuje pôrod cisárskym rezom, pretože: "Radšej malú jazvičku ako týždeň sedieť na nafukovacom kolese."
Rozhodne nejdem fušovať gynekológom do remesla a ani nikoho presviedčať o prirodzenosti vaginálneho pôrodu. Len si myslím, že na to, aby sa žena rozhodla rodiť cisárskym rezom z vlastnej vôle, by mala byť informovaná o tom, čo to so sebou prináša. Zároveň si myslím, že by tento post mohol byť užitočný ženám, čo cisárskym rezom rodiť museli.
Cisársky rez je pôrod dieťaťa chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa rozreže najčastejšie spodná časť brušnej steny tehotnej ženy, následne aj stena maternice a amniový vak (Obr. 1). Operácia zvykne trvať (ak nenastanú komplikácie) do jednej hodiny. Ideálnou anestéziou pri pôrode cisárskym rezom je tá, pri ktorej ostáva žena pri vedomí. Bohužiaľ nie vždy je to možné, a tak sa určité percento cisárskych rezov vykonáva v celkovej anestézii.
Riziká pri pôrode cisárskym rezom sú minimálne a patria k nim infekcia močového mechúra alebo maternice, poškodenie močových ciest a krvácanie.
Pôrod cisárskym rezom môže byť problémom aj pri nasledujúcich tehotenstvách, pretože zvyšuje riziko vcestnej placenty (placenta previa), vrastenie placenty do tkaniva maternice (v tom lepšom prípade; v tom horšom môže vrásť do steny močového mechúra, čo môže skončiť pre rodičku veľmi nešťastne, ak sa táto skutočnosť nediagnostikuje ešte pred pôrodom) a prasknutím maternice s možnými fatálnymi následkami ako pre matku, tak aj pre plod.
Všetky tieto komplikácie môžu viesť k tomu, že počas pôrodu nastane ťažké krvácanie, ktoré môže vyústiť do opakovaných krvných transfúzií, alebo do nutnosti maternicu odstrániť (hysterektómia).
Medzi možné neskoršie komplikácie patrí hlavne trombóza a infekčné komplikácie operačnej rany a maternice. Ak sa jazva po cisárskom reze nezahojí správne, môže byť príčinou nepravidelného krvácania a poruchy plodnosti.
Okamžite po pôrode by sa mal novorodenec položiť na hruď matky, pokiaľ je tá v čiastočnej anestézii, a na hruď otca, pokiaľ je cisársky rez realizovaný v anestézii celkovej. Existuje čoraz viac dôkazov o tom, že bonding, alebo kontakt koža na kožu, má veľa pozitívnych účinkov na matku a novorodenca. Kontakt koža na kožu pomáha obom sa uvoľniť, vzájomne sa spoznať a adaptovať sa na nové prostredie. Nech totiž pôrod prebieha akokoľvek, vždy je to veľmi stresujúce ako aj pre matku, tak aj pre dieťa (a čo si budeme klamať, pre prítomného otecka tiež).
Čo sa týka polôh pri dojčení bábätiek narodených cisárskym rezom, tak zo začiatku potrebujú mamičky pomoc od svojich partnerov, pretože zvyknú mávať bolesti v oblasti zákroku. Niektoré vyžadujú, aby im partner dieťatko prvé dni pri každom kojení pridŕžal, aby váha bábätka nespadala na brucho, iné zasa potrebujú pomoc pri polohovaní bábätka a dojčia v polo-sede s dieťatkom položeným vedľa seba. Tak isto sa osvedčila poloha rugbyovej lopty (Obr. 2), kedy má novorodenec hlavičku pri prsníku a nohy mu smerujú popod pazuchu matky. Tiež môže fungovať inverzná paralelná poloha (Obr. 3). Určite sa mnohým mamičkám osvedčí aj vankúš na kojenie (alebo aj úplne normálny vankúš), na ktorý si môžu bábätko oprieť a znížiť tak tlak na oblasť chirurgickej rany.
Obr. 2
Obr. 3
Väčšina žien sa po cisárskom reze zotaví bez problémov a dokonca v nasledujúcich tehotenstvách môžu zvážiť vaginálny pôrod po porade so svojím pôrodníkom.
Výborný článok ohľadom pôrodu cisárskym rezom som našla na blogu Jozefa Záhumenského a prečítať si ho môžete TU.
Museli ste aj vy rodiť cisárskym rezom? Napíšte mi vašu skúsenosť!
Rozhodne nejdem fušovať gynekológom do remesla a ani nikoho presviedčať o prirodzenosti vaginálneho pôrodu. Len si myslím, že na to, aby sa žena rozhodla rodiť cisárskym rezom z vlastnej vôle, by mala byť informovaná o tom, čo to so sebou prináša. Zároveň si myslím, že by tento post mohol byť užitočný ženám, čo cisárskym rezom rodiť museli.
Cisársky rez je pôrod dieťaťa chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa rozreže najčastejšie spodná časť brušnej steny tehotnej ženy, následne aj stena maternice a amniový vak (Obr. 1). Operácia zvykne trvať (ak nenastanú komplikácie) do jednej hodiny. Ideálnou anestéziou pri pôrode cisárskym rezom je tá, pri ktorej ostáva žena pri vedomí. Bohužiaľ nie vždy je to možné, a tak sa určité percento cisárskych rezov vykonáva v celkovej anestézii.
Obr. 1
Riziká pri pôrode cisárskym rezom sú minimálne a patria k nim infekcia močového mechúra alebo maternice, poškodenie močových ciest a krvácanie.
Pôrod cisárskym rezom môže byť problémom aj pri nasledujúcich tehotenstvách, pretože zvyšuje riziko vcestnej placenty (placenta previa), vrastenie placenty do tkaniva maternice (v tom lepšom prípade; v tom horšom môže vrásť do steny močového mechúra, čo môže skončiť pre rodičku veľmi nešťastne, ak sa táto skutočnosť nediagnostikuje ešte pred pôrodom) a prasknutím maternice s možnými fatálnymi následkami ako pre matku, tak aj pre plod.
Všetky tieto komplikácie môžu viesť k tomu, že počas pôrodu nastane ťažké krvácanie, ktoré môže vyústiť do opakovaných krvných transfúzií, alebo do nutnosti maternicu odstrániť (hysterektómia).
Medzi možné neskoršie komplikácie patrí hlavne trombóza a infekčné komplikácie operačnej rany a maternice. Ak sa jazva po cisárskom reze nezahojí správne, môže byť príčinou nepravidelného krvácania a poruchy plodnosti.
Nechcem ale maľovať čerta na stenu.
Okamžite po pôrode by sa mal novorodenec položiť na hruď matky, pokiaľ je tá v čiastočnej anestézii, a na hruď otca, pokiaľ je cisársky rez realizovaný v anestézii celkovej. Existuje čoraz viac dôkazov o tom, že bonding, alebo kontakt koža na kožu, má veľa pozitívnych účinkov na matku a novorodenca. Kontakt koža na kožu pomáha obom sa uvoľniť, vzájomne sa spoznať a adaptovať sa na nové prostredie. Nech totiž pôrod prebieha akokoľvek, vždy je to veľmi stresujúce ako aj pre matku, tak aj pre dieťa (a čo si budeme klamať, pre prítomného otecka tiež).
Čo sa týka polôh pri dojčení bábätiek narodených cisárskym rezom, tak zo začiatku potrebujú mamičky pomoc od svojich partnerov, pretože zvyknú mávať bolesti v oblasti zákroku. Niektoré vyžadujú, aby im partner dieťatko prvé dni pri každom kojení pridŕžal, aby váha bábätka nespadala na brucho, iné zasa potrebujú pomoc pri polohovaní bábätka a dojčia v polo-sede s dieťatkom položeným vedľa seba. Tak isto sa osvedčila poloha rugbyovej lopty (Obr. 2), kedy má novorodenec hlavičku pri prsníku a nohy mu smerujú popod pazuchu matky. Tiež môže fungovať inverzná paralelná poloha (Obr. 3). Určite sa mnohým mamičkám osvedčí aj vankúš na kojenie (alebo aj úplne normálny vankúš), na ktorý si môžu bábätko oprieť a znížiť tak tlak na oblasť chirurgickej rany.
Väčšina žien sa po cisárskom reze zotaví bez problémov a dokonca v nasledujúcich tehotenstvách môžu zvážiť vaginálny pôrod po porade so svojím pôrodníkom.
Výborný článok ohľadom pôrodu cisárskym rezom som našla na blogu Jozefa Záhumenského a prečítať si ho môžete TU.
Museli ste aj vy rodiť cisárskym rezom? Napíšte mi vašu skúsenosť!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)