Stala sa mi taká vec.
V septembri sme boli s Carolinkou na prázdninách u slovenskej babky a dedka a hrali sme sa na ihrisku, kde pobehovalo jedno, asi dvojročné dievčatko a jej otec. Carolinka vo svojich krásnych ružových elasťákoch a sivo-ružovej veste si to užívala. Šmýkala sa na šmykľavke, hojdala sa na hojdačke, ale čo ju bavilo úplne najviac bolo vyliezať hore po schodoch a potom bežať dolu o zlomkrky po rampe a smiať sa pri tom na plné hrdlo.
Ako si tam tak pobehuje a jaší sa, tak som jej občas niečo hovorila a vždy som ju oslovovala tak, ako ju voláme s M. doma, Carol. V Španielsku totiž Caroliny volajú buď Carolina, Carol (číta sa Karol, ako náš slovenský Karol) alebo Caro.
Po asi dvadsiatich minútach sa obrátim na babku a pýtam sa jej: "Mami, myslíš, že keď Carolinku volám Carol, že si ľudia myslia, že je to chlapec?" V tom sa na mňa otočí otec druhého dievčatka a odpovie mi: "Áno. Prepáčte, že som sa takto zapojil do debaty, ale ostal som hrozne v pomykove, lebo podľa oblečenia som si myslel, že je to dievča :-)"
Tak ak by ste náhodou niekde videli dievčatko (a Carol ako dievčatko naozaj vyzerá), na ktoré bude niekto pokrikovať "Karol", tak vedzte, že sme to my :-D
Aj vám sa stalo niečo podobné? Máte nejakú veselú príhodu s menom vášho dieťaťa?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára